SV. QUIRÍN, MUČENÍK

Doc. Chalupecký uvádza, že ním je sv. Quirín z mesta Neuss v Porýnsku (Nemecko). Tu boli jeho pozostatky začiatkom 11. storočia prevezené z Ríma a tu mu v roku 1209 začali stavať chrám, dnes je to bazilika sv. Quirina. Tento sv. Quirín bol rímskym tribúnom. Podľa legendy bol dozorcom vo väzení a strážil pápeža sv. Alexandra I. Keď videl utrpenie, ale aj vieru a odhodlanie kresťanov, spolu so svojou dcérou Balbínou sa obrátili a prijali kresťanstvo. Kvirína následne upálili v Pretextetových katakombách na Via Appia. Jeho meno bolo zaradené do Hieronymovho martyrológia a takisto do itinerária hrobov rímskych mučeníkov. Jeho relikvie dal v roku 1050 pápež Lev IX. svojej sestre Gepe, opátke kláštora v Neuss (pri Düsseldorfe), ktorá ich umiestnila do chrámu sv. Kvirína v Neuss. Je pravdepodobné, že kult sv. Quirína priniesli saskí Nemci, ktorí začiatkom 13. storočia kolonizovali Spiš a väčšinu občanov vtedajších Kurimian tvorili Nemci.

Tento sv. Kvirín je na pečati obce z roku 1608 a je v aktuálnom erbe Obce Kurimany.  

SV. QUIRÍN RÍMSKY, MUČENÍK

V Bavorsku (Nemecko) je mesto Sv. Quirín. Patrónom tohto mesta je iný Quirín, rímsky mučeník, jeho meno sa uvádza aj ako Cyrinus. Spomína sa v Skutkoch sv. Mansa a Marty. Podľa tohto spisu bol upálený v Ponciánových katakombách. Jeho meno však nie je zahrnuté v itineráriách hrobov rímskych mučeníkov. 

V 8. storočí boli jeho relikvie prenesené do benediktínskeho opátstva v Tegernsee v Bavorsku, kde sa rozšíril jeho kult. Podľa niektorých historikov je patrónom obce práce tento Quirín. Časť kolonistov na Spiši pochádzala z Bavorska, čiže oni mohli priniesť kult tohto svätca.

SV. QUIRÍN ZO SISAKU, BISKUP A MUČENÍK 

V kanonickej vizitácii z roku 1700 sa uvádza, že kostol v Kurimanoch bol podľa tradície založený sv. Quirínom – biskupom. Bol aj taký. Bol biskupom v Sisaku (Siscia) v Chorvátsku. Tradícia hovorí, že počas prenasledovania za cisára Diokleciána ušiel pred prenasledovateľmi, ale chytili ho a dovliekli do mesta Sabaria (dnešné Szombathely v Maďarsku). Tam ho nútili, aby obetoval pohanským bohom. Keďže odmietol, rímsky miestodržiteľ Maximus ho mučil a vydal ho do rúk Amancia, miestneho kráľa Panónie. Kvirín však trval na svojom, nechcel zradiť pravú vieru. Priviazali ho teda na mlynský kameň a hodili do rieky Ráb. Tam sa utopil.